Menu

História

(02/10/09)

Prof. Vojtech Alexander 

Prof. Dr. Vojtech Alexander sa narodil 30.5.1857 v Kežmarku. Ako sedemročný začína študovať na základnej škole v rodnom meste, kde pokračoval aj v štúdiu na miestnom lýceu. Maturoval v roku 1876. Ako 18 ročný sa zapisuje na Lekársku fakultu do Budapešti, kde 26.11.1881 slávnostne promoval. Krátky čas pôsobí na fakulte patologickej anatómie v Budapešti. 

Hlas rodného kraja ho privádza naspäť do Kežmarku, kde si otvára súkromnú prax. Ošetroval chrup i zlomeniny, amputoval rozmliaždené údy, robil incízie, sutúry, punkcie ascitu, odvádzal pôrody. V roku 1886 sa oženil s Alžbetou Schwarzovou, narodilo sa im päť detí.

V čase, keď bol už známym lekárom, dozvedá sa o senzačnej správe vedeckého charakteru, že 8.11.1895 nemecký fyzik W.C.Röntgen objavil X-lúče. 27.5.1896 v zasadacej sieni kežmarskej radnice predniesol obsiahly referát "O X lúčoch". Už vtedy sa Dr. Alexander zaoberal otázkou zakúpenia röntgenového prístroja do Kežmarku. 

Prvý röntgenový prístroj dodala firma Gebbert und Schall z Erlangenu a stál 827 mariek. Tento primitívny aparát a skromná ordinácia vidieckeho lekára Dr. Alexandra sa tak v roku 1897 stala zárodkom medicínskej röntgenológie na Slovensku. 

Najskôr röntgenoval kvety a mušle, potom krtov a neskôr aj zvieracie zárodky. Až vtedy, keď si dostatočne overil novú diagnostickú metódu, odhodlal sa 6. januára 1898 zröntgenovať prvú ruku svojmu priateľovi, expozícia trvala päť minút. 

V rokoch 1897 až 1901 svoje vedecké výskumy zameral na vznik a tvorbu rtg obrazu. Keď sa mu dobre darilo röntgenovanie kostí, začal sa zaoberať snímkovaním pľúc. Podrobne rozobral rtg obraz tuberkulózy pľúc. 

V prvom historickom úseku lekárskej röntgenológie sa málo vedelo o biologických a bionegatívnych účinkoch nového žiarenia. Dr. Alexander zastával názor o neškodlivosti X lúčov, nepovažoval za potrebné nosiť olovnatú zásteru. Bol prvý, ktorý sa začal zaoberať rtg obrazom detského skeletu, vývojom a tvorbou osifikačných jadier karpálnych kostičiek a stavcov. Jeho presvedčenie o neškodlivosti X lúčov mu teda nezabránilo k častému presvecovaniu jeho, v tom čase tehotnej manželky, a tak raz mesačne sledoval pomocou X lúčov embryonálny vývoj svojho budúceho syna. Dnes už samozrejme vieme, že plod je najcitlivejší na ionizačné žiarenie v prvej tretine gravidity. Dr. Alexander to však netušil, a tak sa u jeho vlastného dieťaťa objavili po narodení duševné poruchy, ktoré z chlapca urobili mrzáka. 

Svoje skúsenosti s X lúčmi prednášal na mnohých medzinárodných podujatiach a ich aj publikoval. Po mnohých pokusoch v roku 1906 sa mu podarilo urobiť prvú plastickú snímku, a tým sa stal otcom plastickej röntgenológie. Plastické obrazy vyhotovoval tak, že najprv urobil snímku mäkkými a potom tvrdými X lúčmi, dvakrát exponoval a keď potom obe kópie priložil na seba, získal tretiu, až napokon aj pozitívny obraz, ktorý vzbudzoval priestorový dojem. 

Dr. Alexander bol v zahraničí (v Nemecku a Anglicku) uznávaný ako mimoriadne vzácny röntgenológ, ale žiaľ v Uhorsku musel bojovať s mnohými neprajníkmi. V roku 1906 nemecká röntgenologická spoločnosť zvláštnym listom upozornila profesorský zbor lekárskej fakulty v Budapešti, aby venoval náležitú pozornosť odborným schopnostiam a záslužnej práci Dr. Alexandra. 

Pravdepodobne pod vplyvom tohto listu bolo zriadené v Budapešti centrálne röntgenové laboratórium (18.6.1907). Ako kandidát na prednostu bol navrhnutý Dr. Alexander. Začiatkom decembra 1907 zložil Dr. Alexander úradnú prísahu do rúk rektora univerzity. 

Centrálne röntgenové laboratórium tvorila presvecovňa, tmavá komora a pracovňa. Snímkovalo sa za tmy, expozície boli dlhé, napr. pri snímkovaní kostí okolo 2 min. a pri röntgenovaní brucha až 10 min. Počas celého vyšetrenia stál lekár pred pacientom nechránený pred nežiadúcimi účinkami X lúčov. 

Roku 1909 habilitoval za docenta röntgenológie na lekárskej fakulte v Budapešti a zároveň zakladá prvú katedru röntgenológie. 

V rokoch 1910-1912 sa začal zaoberať röntgenovou diagnostikou obličiek a močových ciest ako aj štúdiom kontrastných látok. Pri dlhodobej práci s X lúčmi Dr. Alexander zistil, že X lúče nepomáhajú nielen diagnostike, ale aj liečbe. Je zaznamenané, ešte v čase jeho pôsobenia v Kežmarku, že používal X lúče aj na liečbu rakoviny, konkrétne u pacientov s rakovinou dolnej pery. 

Dňa 22.7.1914 Dr. Alexandra profesorský zbor budapeštianskej univerzity zvolil za riadneho  profesora röntgenológie a rádiológie. V tom období sa začínajú uňho objavovať nežiadúce účinky X lúčov, na prstoch rúk sa začínajú objavovať príznaky radiačného poškodenia, typické kožné zmeny svedčiace o chronickej dermatitíde s tvorbou ložísk hyperkeratóz. Nasleduje častá únava bolesti hlavy a svalstva, vysoké teploty. 

V nedeľu 15. januára 1916 náhle zomiera na zlyhanie srdca a cievneho systému. Pochovaný je v Kežmarku 17.1.1916.

 

(c)2019 - 2024 Slovenská rádiologická spoločnosť | Podmienky používania stránky